Príslušníci Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a Ukrajinskej
povstaleckej armády (UPA) v rokoch 1943 – 1944 zavraždili v historickej
oblasti Volyň približne 100.000 Poliakov aj príslušníkov iných
národností. Volyň pred druhou svetovou vojnou patrila Poľsku, teraz je
však súčasťou ukrajinského územia.
Poľský Senát prijal v roku 2016 rezolúciu, v ktorej označil volynský masaker za genocídu.
"My Poliaci si nevydýchneme, kým nebudú objavené posledné ostatky
obetí volynského masakru. Urovnanie vzťahov medzi Poľskom a Ukrajinou sa
neuskutoční bez uctenia si ich pamiatky," povedal Morawiecki, keď vo Varšave položil kvety k pamätníku poľských obetí genocídy spáchanej ukrajinskými nacionalistami.
Dodal, že v pamätníku sa nachádza zem z tisícok poľských dedín, ktorá je "skropená krvou 100.000 našich spoluobčanov, obyvateľov Druhej poľskej republiky v rokoch 1942 – 1947". Dodal, že mnohé z obetí neprišli o život "vinou štátneho aparátu, ale rukou obyčajných ľudí, často vlastných susedov". Obete genocídy boli podľa Morawieckeho zavraždené mimoriadne krutým spôsobom – "sekerami, vidlami, pílami, motykami alebo boli upálení zaživa".
Poľský premiér zároveň pripomenul, že vojnu v súčasnosti zažívajú
obyvatelia Ukrajiny. Vyzdvihol aj ukrajinských vojakov, ktorí podľa jeho
slov "zomierajú za slobodu a suverenitu Ukrajiny, ale aj za bezpečnosť Európy a Poľska".
"Neprejde deň, že by na Ukrajine nezomreli pri náletoch či raketových
útokoch ženy a deti. Preto aj naši ukrajinskí susedia a spojenci lepšie
chápu, aké dôležité je pre nás nájsť všetky obete a kresťansky ich
pochovať, dať im kríž, zapáliť sviečku a pomodliť sa," podotkol Morawiecki v súvislosti s volynským masakrom.